Prvé osídľovanie územia

Osídľovanie nášho kraja prišlo spoza Karpát, keď sa v 5. storočí zo svojej pravlasti pohli slovanské kmene. Zo južných predhorí postupovali proti prúdu riek až k ich prameňom. Usadzovali sa na miestach po predchádzajúcich národoch alebo zakladali nové sídla. Postupne sa dostali aj do údolia Víťazského potoka a Pohlodova.

Nové usadlosti dostávali mená po svojich zakladateľoch, podľa charakteru prostredia alebo samotnej usadlosti. Predpokladá sa, že aj územie Pohlodova a Víťazského potoka bolo osídľované prostredníctvom šoltýsov.

Šoltýs ako vodca osadníkov dojednával s pánom podmienky osídlenia podľa nemeckého zákupného práva. Stával sa dedičným richtárom osady, mal právo vlastniť dom, mlyn, slobodný lán poľa, súdiť menšie priestupky a slobodne sa odsťahovať. Jeho povinnosťou bolo dohliadať na plnenie povinností sedliakov voči zemepánovi a kráľovi.

Pôvod názvu obce Víťaz

O vzniku názvu obce existuje niekoľko legiend. Jedna z nich hovorí o hrdinskom čine miestnej osadníčky počas tatárskeho vpádu. Historické pramene však dokazujú, že názov existoval už skôr. Nepriama zmienka o Víťazskom potoku pochádza z roku 1220 z listiny uloženej v Košickom mestskom archíve.

V priebehu 13. – 16. storočia sa v historických dokumentoch objavujú názvy a osoby spojené s menom Wytezy. Postupom času vplyv v obci preberajú rody Berthóty a Hedry.

Mor, nepokoje a prvé mená obyvateľov

Začiatkom 18. storočia postihli kraj morové epidémie, ktoré si vyžiadali až dve tretiny obyvateľstva. V rokoch 1715 – 1720 prebehlo sčítanie obyvateľstva, ktoré poukázalo na veľkú biedu a spustnutie krajiny.

V polovici 18. storočia už bola väčšina obyvateľov obce katolícka. V historických záznamoch sa objavujú prvé mená a priezviská miestnych poddaných, ktoré tvoria základ dnešných rodov v obci.

Cholera a sedliacke povstanie

Rok 1831 priniesol epidémiu cholery, ktorá sa stala spúšťačom veľkého sedliackeho povstania na východnom Slovensku. Povstanie zasiahlo aj obec Víťaz, kde boli pod vedením miestnych predstaviteľov zajatí zemepáni.

Po príchode vojenských jednotiek bolo povstanie potlačené. Vodca povstania Rabatín bol odsúdený na trest smrti a popravený, ostatní povstalci boli telesne potrestaní.

Zrušenie poddanstva a 19. storočie

Revolučné roky 1848 – 1849 priniesli zrušenie poddanstva. Napriek tomu ostala väčšina pôdy v rukách zemepánov a roľníci zostávali hospodársky závislí. V roku 1853 Urbársky patent potvrdil zrušenie urbárskych povinností.

V druhej polovici 19. storočia prebehla komasácia pôdy a oddelenie sedliackych a pánskych majetkov. V obci existovali viaceré pánske usadlosti, z ktorých niektoré sa zachovali v pamäti starších obyvateľov.

Prvá svetová vojna

V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna. Väčšina mužov z obce musela narukovať a obec zostala takmer bez pracovnej sily. Vojna si vyžiadala 17 životov miestnych mužov, ktorých mená sú vyryté na pamätníku pri cintoríne.

Po skončení vojny vznikol v roku 1918 Československý štát. V roku 1935 bol pri cintoríne postavený pamätník padlým vojakom prvej svetovej vojny.

Druhá svetová vojna a povojnové obdobie

V rokoch druhej svetovej vojny zasiahli obec mobilizácie, presuny vojsk a boje v okolí Braniska. Po oslobodení obce v januári 1945 nastúpilo povojnové obdobie.

Po roku 1948 sa v obci prejavili zmeny spôsobené nástupom komunistického režimu. V roku 1950 bola elektrifikovaná časť obce Dolina a v rokoch 1953 – 1955 bola postavená budova Obecného úradu a Hasičskej zbrojnice.